Page 147 - kniha
P. 147
čo riadne poctivo pracujú, že z ich tvrdej práce živia
darmožráčov od europoslancov, cez neziskovky až po
posledného bezdomovca a žobráka!!! Ako povedal jeden farár
na omši v celkom inej súvislosti: "Zlyhali sme!" Zlyhali sme, že
sme toto pripustili pre svoju osobnú chamtivosť a pohodlnosť!
Každý z týchto ľudí ale aj všetci ostatní a samozrejme aj ja sme
zlyhali! Veľa krát sme toto mohli zastaviť, zvrátiť, zmeniť,
pomôcť k zmene k lepšiemu nejakým svojim pričinením, úsilím
pomocou, ale dali sme prednosť pohodliu. Zakryli sme si oči,
keď sme sa mali pozerať, držali sme hubu, keď sme mali niečo
povedať, zakryli sme si uši, keď sme mali počúvať! Prečo?
Pretože sme sa báli. Pretože sme sa báli, že ak si povieme svoj
názor, tak za to budeme nejako postihnutí. Napríklad ak dáte
viac eur žobrákovi môže to vo vás vyvolať dojem, že žobrák si
na to zvykne a bude si Vás vyhľadávať, aby ste mu stále niečo
dali. Dokonca, že si to všimnú iní žobráci a už sa ich nezbavíte.
Dokonca aj keby neboli drzí, tak budete mať zlý pocit, že mu
nabudúce nedáte nič! Keď by sme išli do hĺbky problému, tak
by sme sa museli baviť o tom ako funguje mozog a v ňom
princípy odmeňovania a návykov. Toto som rozoberal v
začiatkoch tejto knihy. Zbytočne sa k tomu nevracajme a rovno
napíšem riešenie!
Kapitola: Riešenie na žobráctvo a bezdomovectvo.
Povinnosť pracovať pre každého! Podľa hesla: "Kto nepracuje
nech neje!" Táto povinnosť vyrieši veľmi veľa problémov a je
kľúčová v novom režime! Vyrieši nasledovné: Žiadna
– 1 4 7 –

