Page 147 - kniha
P. 147

čo   riadne   poctivo   pracujú,   že   z   ich   tvrdej   práce   živia
            darmožráčov   od   europoslancov,   cez   neziskovky   až   po
            posledného bezdomovca a žobráka!!! Ako povedal jeden farár
            na omši v celkom inej súvislosti: "Zlyhali sme!" Zlyhali sme, že

            sme toto pripustili pre svoju osobnú chamtivosť a pohodlnosť!
            Každý z týchto ľudí ale aj všetci ostatní a samozrejme aj ja sme
            zlyhali!   Veľa   krát   sme   toto   mohli   zastaviť,   zvrátiť,   zmeniť,
            pomôcť k zmene k lepšiemu nejakým svojim pričinením, úsilím
            pomocou, ale dali sme prednosť pohodliu. Zakryli sme si oči,
            keď sme sa mali pozerať, držali sme hubu, keď sme mali niečo
            povedať, zakryli sme si uši, keď sme mali počúvať! Prečo?
            Pretože sme sa báli. Pretože sme sa báli, že ak si povieme svoj
            názor, tak za to budeme nejako postihnutí. Napríklad ak dáte
            viac eur žobrákovi môže to vo vás vyvolať dojem, že žobrák si
            na to zvykne a bude si Vás vyhľadávať, aby ste mu stále niečo

            dali. Dokonca, že si to všimnú iní žobráci a už sa ich nezbavíte.
            Dokonca aj keby neboli drzí, tak budete mať zlý pocit, že mu
            nabudúce nedáte nič! Keď by sme išli do hĺbky problému, tak
            by sme sa museli baviť o tom ako funguje mozog a v ňom
            princípy   odmeňovania   a   návykov.   Toto   som   rozoberal   v
            začiatkoch tejto knihy. Zbytočne sa k tomu nevracajme a rovno
            napíšem riešenie!


            Kapitola: Riešenie na žobráctvo a bezdomovectvo.

            Povinnosť pracovať pre každého! Podľa hesla: "Kto nepracuje
            nech neje!" Táto povinnosť vyrieši veľmi veľa problémov a je
            kľúčová   v   novom   režime!   Vyrieši   nasledovné:   Žiadna





                                       – 1 4 7 –
   142   143   144   145   146   147   148   149   150   151   152