Page 146 - kniha

Žobráci boli asi vždy, ale aj žobrákovi sa dá pomôcť. Niekedy to
treba urobiť proti jeho vôli a neskôr sa Vám poďakuje! Vždy
keď stretnem žobráka a nie je to nič výnimočné, tak nemám z
toho dobrý pocit. Za prvé sa mi nepáči, že žobre, za druhé mi

je ho ľúto. Niekedy mu nedám nič, lebo si poviem, že ho tým
kazím a moje peniaze by minul na alkohol! A niekedy mu dám,
lebo chcem mať dobrý pocit, že som niekomu pomohol a nie
som lakomý, ale aj tak si myslím, že ich nevyužije pre svoje
dobro. V každom prípade pri stretnutí so žobrákom mám z
toho nepríjemný pocit. Ako si na tom ty? Som presvedčený, že
si na tom podobne! Vždy keď žobrákovi dávam nejaké drobné,
tak ma napadne, že by som mu nemal dať nič a radšej sa
pokúsil svojimi schopnosťami a možnosťami pomôcť zmeniť
tento režim, aby títo žobráci neboli! Toto si hovorím už asi 15
rokov a stále sa mi to nepodarilo! Boli nejaké pokusy, ale

všetky neúspešné. Takže čo s tým? Ak chceme naozaj aby
bezdomovci a žobráci neboli, tak musíme zmeniť politický
režim! Tento režim postavený na súčasných hodnotách zlyhal!
Tento režim sa pokúsil riešiť tieto otázky napríklad takto:
Policajti vyháňajú bezdomovcov z lavičiek v parkoch! SBS-kari
vyháňajú bezdomovcov a žobrákov z obchodných domov!
Europoslanci sa idú potrhať ako oni chcú pomôcť týmto ľuďom
a dávajú výzvy na pomoc týmto ľuďom a vyčleňujú na to
milióny eur! Neziskovky vymýšľajú projekty ako minúť tieto

milióny a pomôcť týmto ľuďom! Vlády im stavajú byty a
odovzdávajú zadarmo! Výsledok? Stále sú bezdomovci, stále sú
žobráci a ba čo viac sú ešte aj poriadne nasraní ľudia, hlavne tí,

– 1 4 6 –