Page 142 - kniha
P. 142
prípade dodnes som to neuhradil a dodnes tam mám ten
mínusový zostatok. Prežil som ten týždeň vďaka rezerve v
peňaženke.
Možno niektorí exekútori sú morálni ľudia, ale dovolím si
povedať, že z princípu musí ísť o bezcharakterných, sebeckých
a nemorálnych ľudí. Ale keď by som ich mal trošku obhajovať,
tak sú takí, lebo chcú prežiť v tomto systéme a chcú sa mať
dobre, čo samo o sebe nie je zlá vlastnosť. Čo sa týka názoru,
že exekútori musia byť, tak ten je nesprávny. Nemusia!
Vymáhanie pohľadávok sa dajú riešiť aj celkom inak a podľa
mňa ich treba riešiť inak! Slušnou, citlivou a morálne
akceptovateľnou formou. A dá sa to. Môj návrh je nasledovný:
Zrušia sa všetky exekúcie zo zákona! Zrušia sa exekučné úrady
a zrušia sa všetci exekútori! Toto už sľubovala aj súčasné vláda,
ale potom to trochu upravila ten návrh a nakoniec myslím z
toho nič nebolo. Niečo podobné existuje a volá sa to
vyhlásenie osobný bankrot, alebo reštrukturalizácia
spoločnosti. Tieto možnosti je niečo veľmi choré.
Nespravodlivé, hyenistické, alibistické. A aj na tejto chorobe sa
niekto dokáže priživovať! Napríklad štát a oddlžovacie
spoločnosti! Chápete to? Chápete aký chorý režim sme za tie
roky vytvorili? Alebo svojou pasivitou umožnili vytvoriť? Ešte aj
na takom nešťastí ako je osobný krach chce niekto ťažiť!
Dokonca aj samotný štát!!! Tým, že pri vyhlásení bankrotu
musíte zaplatiť poplatok štátu! Proste celé zle. Dokonca ľudia,
čo vyhlásia osobný bankrot sú radi, že ho mohli vyhlásiť! Je
– 1 4 2 –

