Page 143 - kniha
P. 143
toto možné?! Veď to je už totálna zvrátenosť!!! Ja som to tiež
chcel urobiť, ale nemal som peniaze na vyhlásenie osobného
bankrotu a mal som pochybnosti, či to v tom nie je nejaká
kuleha. Ale vráťme sa k riešeniu. Navrhujem teda zrušenie
všetkých exekúcií. Proste koniec. Možno sa to bude zdať
nespravodlivé, ale nový režim nemôžeme postaviť na nešťastí
iných. Ale samozrejme, že niektoré pohľadávky sú oprávnené a
spravodlivé a dokonca dlžníci si ich uvedomujú, priznávajú a sú
ochotní ich splatiť. To je v poriadku. Každá, kto si myslí, že má
oprávnenú pohľadávku a myslí si, že dlžník by ju mal uhradiť
môže požiadať súd, nie exekútora!, aby prikázal dlžníkovi
pohľadávku uhradiť, alebo splácať. Takéto konanie musí
prebiehať ako klasické súdne konanie. Dlžník musí byť
predvolaný na súd a sudca sa musí oboznámiť s názorom
dlžníka prečo pohľadávka vznikla, prečo ju riadne neplatil a súd
musí prihliadať na možnosti dlžníka pohľadávku splatiť. Teda
súd na pojednávaní vezme do úvahy potreby veriteľa a aj
možnosti dlžníka. ďalšia vec, že tieto súdy budú musieť
prebehnúť rýchlo. Od podania návrhu, tak do 2 týždňov. Súd
predvolá obidve strany a predvolanky doručia policajti. Žiadne
čakanie, obštrukcie s nevyzdvihnutím pošty a podobne! Cieľom
je, aby tento negatívny jav ako vymáhanie zbytočne dlho
netraumatizovali veriteľa, teda toho komu je niekto dlžný a ani
dlžníka. Proste nech sa to vybaví spravodlivým rozhodnutím
súdu a záležitosť sa uzavrie a každý z nich môže sa naplno
venovať niečomu užitočnejšiemu ako je dlh. Tu sa vynárajú
otázky: Bude dosť sudcov? Nemajú policajti dosť práce aj bez
– 1 4 3 –

