Page 145 - kniha

Niekto zarába a zoberie si uver. Stratí zamestnanie a nie je
schopný splácať. Veriteľ ho dá na súd. Sudca ich predvolá a
opýta sa dlžníka prečo nespláca. On povie, že nemá z čoho, že
prišiel o prácu, ale prisľúbi, že keď si nájde prácu, tak bude mať

z čoho splácať a bude splácať. Sudca ale nedá rozhodnutie
typu, keď bude dlžník mať z čoho splácať, tak musí splácať, ale
hneď na pojednávaní navrhne, že mu dáva rok odklad a od
presného dátumu musí splácať veriteľovi konkrétnu sumu,
prípadne viac. Dlžník to prisľúbi a aj to dodrží. V súčasnosti je
to tak, že pri neplatení splátok dostanete výzvu, že do 15 dní
máte zaplatiť a rovno aj s nejakou pokutou za omeškanie. Ale
predsa nikto sa neomešká, keby na to nemal vážny dôvod.
Takže keď sa omešká, tak väčšinou nemá ani na zaplatenie
neskôr a ani na pokutu. A často krát sa stane, že človek
rezignuje a začnú sa upomienky nabaľovať, následne exekúcie,

dôjde k zablokovaniu účtu, vysťahovaniu z bytu, alebo predaj
jeho domu a končí to bezdomovectvom!!! Samozrejme nie
vždy, ale už len to, že toto sa stáva a hlavne, že na začiatku
netreba veľa, aby sa to nestalo, treba ak chceme mať slušnú
krajinu bez bezdomovcov, tak treba vytvoriť taký model, aby sa
to nestávalo! Zastrašovaním upomienkami a exekúciami sa to
určite nedá! Na toto je dôkaz dnešný režim. Sú upomienky, sú
exekútori a napriek tomu sú bezdomovci a žobráci! Nevadí ti
to? Mne to veľmi vadí!

Kapitola: Žobráci

– 1 4 5 –