Page 15 - kniha

bola odvedená kvalitne, ale na začiatku som si pozrel za koľko danú
prácu odpracovali iní zamestnanci a tak som si na začiatku povedal,
že si to dám na úkol a že si napíšem za danú prácu toľko hodín,
koľko to robili jeho zamestnanci. Vtedy som pracoval každý deň od
rána do noci, tak som bol dobre rozbehnutý a danú prácu som
spravil za kratší čas a zvyšok času som si spravil voľno. No do výkazu
som napísal, že som robil celý víkend od rána do noci. V pondelok
prišiel šéf šéfa a nezdalo sa mu, že ako môžem robiť celé týždne od
rána do noci a pozrel si čo som za víkend spravil. Práca bola
odvedená dobre, ale keď sa ma šéf Maťo opýtal, koľko som to robil
naozaj, tak som sa mu priznal, že som si to dal na úkol sám sebe a
teda výkaz s počtom hodín nie je pravdivý. A následne ma vyhodil.
Že sa mi nedá veriť. Bodka.

Šéf neprichádzal o peniaze, lebo keby som to nerobil ja, tak to robia
jeho zamestnanci a spravili by to zrejme za rovnaký čas ako
predtým. To nebol problém. Problém bol v tom, že som klamal.
Následne som bol pár mesiacov doma a mal len nejaké malé
zákazky. Neskôr som napísal šéfovi, že ma mrzí, že špecializované
náradie na výrobu rozvádzačov mám zbytočne a či nemá pre mňa
prácu. A tak ma opäť prijal ale povedal mi, že ma berie len ak budem
robiť na úkol. Ja som súhlasil. A potom bolo všetko fajn. Ja som
vedel koľko dostanem za spravenie celku a on vedel, že sa na mňa
môže spoľahnúť, že to spravím v požadovanej kvalite a za pomerne
krátky čas. A v konečnom dôsledku som zarábal viac ako keby som
robil na hodiny, lebo predtým aj keď som si pridal pár hodín navyše,
tak nebolo to toľko, koľko mi vyšlo po jeho návrhu na úkol. Aké
ponaučenie z toho plynie? Že klamať sa nepatrí! A ešte? Že priznať si
chybu a požiadať o pomoc sa vyplatí! Možno sa natíska otázka, či
tam robím dodnes. Nie. Rozišli sme sa v dobrom, ale trošku to

– 1 5 –