Page 235 - kniha

nevedia komu veriť, tak ako bežní občania. Odborári, ja verím,
že chcete, aby sa tu žilo lepšie a možno ste len nenabrali
odvahu sa postaviť nie len proti danému zamestnávateľovi, ale
hlavne proti tomuto chorému režimu. Ja uznávam, že niektoré

fabriky vykorisťujú pracujúci ľud ani nie tak, že im ide o zisk,
ale preto, že konkurencia je tak tvrdá, že na to, aby sa udržali
na trhu musia znižovať výrobné náklady. Takže ja nechcem
obviňovať ani odborárov a ani šéfov, či manažérov firiem. V
niektorých fabrikách sú leniví zamestnanci, v niektorých kúpení
odborári, v niektorých neschopní manažéri a v niektorých
nenažratí majitelia. A v niektorých rôzna kombinácia týchto
javov.

Kapitola: Chcem, či nechcem kritizovať?!

Ja nechcem nikoho kritizovať. Alebo chcem, ale len s cieľom
napraviť veci. Ak revolúcia nebude úspešná, tak nikoho okrem
seba nebudem kritizovať. To, že je také zdražovanie, že sú leniví
zamestnanci, neakční odborári, nenažratí majitelia, neschopní
manažéri, alebo malé platy, či rôzne stresy z vybavovačiek, či
súčasných zákonov nie vinou len dotyčných ľudí, ale podľa

môjho názoru hlavne vinou systému. Prečo systému? Pretože
systém im to umožnil!!! Je pravda, že systém sme My! My si
teda za to môžeme sami! Toto je tiež fakt! Fakt je aj to, že malá
skupinka ľudí, by dokázala tento systém zmeniť, ale tá istá
skupinka ľudí, ktorí by ho vedeli zmeniť, hoci aj na taký ako tu
píšem, je tá istá skupinka ľudí, ktorým tento súčasný režim
najviac vyhovuje! Buď sú sprostí ako remišová, alebo

– 2 3 5 –