Page 230 - kniha

spomeniem. V každom prípade som pripravený dnes napísať
niečo, čo posunie túto knihu ďalej. Dnes ma v práci napadlo, že
problém revolúcie je aj to a už som to tu aj spomínal, že pri
realizácií zmeny režimu a nastolení nových pravidiel, príde

veľké množstvo ľudí o prácu, ktorú vykonáva dnes.

Kapitola: Oprávnené obavy.

Niektorí majú súčasnú prácu radi a niektorí sú za ňu aj dobre
odmenení, takže otázka znie: Čím presvedčiť týchto ľudí, aby
sa pridali k revolúcií, ktorá im zoberie ich prácu a plácu?
Myslím si, že asi neveríš, že niečo také existuje čím by sme ich

presvedčili. No a mňa napadlo, že asi jediné, čo ich môže
presvedčiť, je výzva. Výzva dosiahnuť oveľa viac ako má dnes,
ale začiatky budú krkolomné. A to je tá výzva. Je pomerne
ľahké pracovať v zabehnutom podniku a mať zabehnuté
rituáliky ako kávička, siesta, práca, obedík, siesta, práca a šup
domkov alebo za kamarátmi. Tomuto sa hovorí zóna komfortu.
Aj keď v práci sa namáhaš, tak aj tak si v zóne komfortu. Prečo?
Pretože si v nejakom zabehnutom režime. Teraz nepíšem o
živnostníkoch ale o klasických zamestnancoch. O živnostníkoch

som už písal a ešte budem. Takže ak si zamestnanec, tak mi
musíš dať za pravdu, že máš zabehnuté rituály v práci. Ovšem
sa môže stať, že práca Ťa nenapĺňa. Alebo Ťa nebavia otravní
kolegovia. Ale nie si spokojní s plácou, alebo systémom
odmeňovania. A dosť často, hlavne na úradníckych pozíciách,
títo ľudia trpia. Na prvý pohľad je to dobrý flek. Také teplé
miestečko. Ale toto teplé miestečko je zároveň väzením! Ak si

– 2 3 0 –