Page 231 - kniha

niekedy robil ako úradník, tak iste si mal často krát pocit, že
veci, čo musíš vybaviť sú totálne pičoviny až zbytočnosti.
Milión papierov, kopec vypisovačiek, nekonečné stresy pri
inventúrach, neustále zmeny v legislatíve, že to nestíhaš ani

študovať a už tie zmeny sú tak komplikované a poskrývané do
rôznych zákonov a vyhlášok, že sa reálne bojíš, že skončíš buď v
base alebo na psychiatrii. A teraz si predstav, že takýto človek
aj keď sa cíti zle a trpí, tak nezmení miesto, lebo má za to
celkom slušne zaplatené, alebo má istotu zamestnania, alebo
sa bojí, že nevie nič robiť a inde by sa neuplatnil. Alebo by
najradšej sa zbavil úradníčenia a išiel robiť hoci aj do Tesca, ale
sa hanbí, že čo by povedalo na to jeho okolie! Ten sa musel
zblázniť, keď robí v Tescu! Viete prečo to takto píšem? Lebo
boli časy, keď sa mi hlavou hýrili podobné scenáre. A teraz
nechcem povedať, že práca v Tescu je podradná! To v žiadnom

prípade nie!!! Ja osobne si vážim každého pracujúceho človeka
a aj nepracujúceho ak je dôvod, prečo nepracuje. Takže vráťme
sa k téme, ako získať zamestnaných ľudí. Problémy sú dva.
Jeden ako si ich získať a druhý ako ich dohnať k tomu, aby
niečo pre revolúciu spravili. Predsa len to nemajú jednoduché.
Musia chodiť do práce, dovolenku majú niekedy až po
odsúhlasení šéfom a často krát, tak vyčerpaní z práce, že ledva
vedia nabrať síl do ďalšieho dňa. A v týchto dôvodoch prečo je
ich ťažké získať sú zároveň motívy, ktorými si ich môžeme

získať. Ja určite nechcem nepodarenou revolúciou pokaziť
život, čo i len jednému človeku! Toto píšem celkom úprimne!
Preto nikde nepíšem, že chcem niekoho zatvárať. Zatvárať sa

– 2 3 1 –