Page 208 - kniha

boli zaujímavé. A ešte jedna myšlienka na záver. Mali by sme
dať nie len amnestiu na ekonomické zločiny, ale si aj odpustiť
navzájom. Proste táto revolúcia nemá byť len o zmene režimu,
ale o zmene myslenia. Nie násilne, ale naopak priateľsky a

pozitívne začať myslieť. Preto ja sa ani nehnevám na policajtov,
ktorí proti mne zasahovali, ale potešilo by ma, keby sa pridali a
nie len to, ale aby pomohli ako mohli.

Kapitola: Kým si?

Si tým na čo väčšinu z dňa myslíš a čo väčšinu z dňa robíš!

Kapitola: Nájdeme si čas na revolúciu?

Ako pracujem každý deň 11 hodín tu Podebradoch v Čechách
ako elektromontér, tak si uvedomujem, že revolučné myšlienky
ustupujú a nastupuje zaplnenie si rozumu prácou. To by vôbec
nebolo zlé, lebo perspektíva elektromontéra je určite lepšia a

revolucionára. Má to však ale jedno veľké ALE.

Jeden z dôvodov prečo sme doteraz nedokázali spraviť
revolúciu je ten, že sme zavalený prácou a inými povinnosťami,
ktoré Nás zaväzujú robiť každodenne určité rituály, ktoré
nemôžeme vynechať. Akože všetko sa dá vynechať, ale dúfam,
že vieš ako to myslím. Takže veci, ktoré nemôžeme vynechať sú
napríklad: zamestnanie, nachovanie detí, poslanie detí do

školy, učenie s deťmi, postaranie sa o nejakú blízku osobu,
ktorá potrebuje tvoju každodennú pomoc a podobne. Nákupy,
varenie, vybavovačky a upravovanie by odklad znieslo.:) Ale aj

– 2 0 8 –