Page 204 - kniha

nový spoločenský režim. Každý revolucionár, alebo hoci aj len
obyčajný nespokojný občan, má tendenciu nadávať ako je to tu
zlé, ako treba všetkých pozatvárať ako treba vyhádzať politikov
z Parlamentu, alebo má tendenciu tvrdiť, že už nám nič

nepomôže, sme otrokmi vo vlastnom štáte, sme poddaní EU.
Ja som mal tiež takéto obdobie a dokonca viac krát. A čo som
dosiahol? Nič! Čo dosiahli iní takýmito rečami? Nič! Teraz
nemyslím pracovné úspechy ale celospoločenské. Takže keď
sme si už vysvetlili, že rečami to nepôjde, ani siláckymi ani
apatickými, tak poďme na to štýlom: "Pomôžem ako môžem a
uvidíme, kam to dotiahneme." Prečítal si si to dobre? Nie ja
dotiahnem, ale My dotiahneme! Napriek tomu, že niekde
napíšem slová ja urobím, ja zavediem, tak tým myslím, len môj
nápad a v skutočnosti na zavedenie hocičoho, čo tu píšem je
potrebný aj Tvoj súhlas a Tvoja podpora. Ak mi dovolíš byť

niekde vo funkcii, odkiaľ budem vedieť pomôcť zaviesť to, čo
píšem v tejto knihe, tak ma potešíš, ale ak nie a aj tak podporíš
môj návrh bezo mňa, tak tiež budem veľmi rád. Úprimne.
Predsa nemusím byť celkom hore, keď o každého bude
postarané. Nebudem musieť sa báť, či budem mať z čoho
zaplatiť odvody, keď žiadne platiť nebudem musieť. Dôchodok
a zdravotnú starostlivosť zabezpečí štát. Začínaš mať pocit, že
predsa len sa pár ľudí nájde, ktorí by takéto benefity chceli
mať? A podľa mňa ich je dosť na to, aby sme nemali 5% v

parlamentných voľbách ale 55% a viac! A je to tu. Zase si
myslíš, že blúznim! Nie. Som realista a aj tých 5% na začiatok
by bol úspech. Ale naozaj úspech pre občanov? Nie. Len pre

– 2 0 4 –