Page 177 - kniha

na námestiach, podpísaním petícií a podobne a nič sa
nezmenilo. Žiaľ niektorí ľudia sa tak "zažrali" do
revolucionárovania, že už strácajú zmysel pre realitu. Proste
popularita a radosť z vykrikovania, urážania, vyhrážania sa

oponentom je ako droga, ktorá im nedovolí racionálne myslieť,
alebo sa správať slušne. Myslia si, že týmto spôsobom niečo
dosiahnu. Nedosiahnu nič. Robil som to aj ja. Popularitu
dosiahnu, ale tá nepomôže absolútne nikomu a je to len
obyčajný sebaklam! Dôvod, prečo vykrikujú, nadávajú,
vyhrážajú sa je hlavne pre ich vnútorné presvedčenie, že majú
pravdu. Dovolím si tvrdiť, že často krát ju aj objektívne majú!
Tú svoju pravdu určite vždy na 100%. Ale aby som sa vrátil k
tomu prečo je distribúcia tejto knihy taká dôležitá je, že aby
sme pomohli sebe aj ostatným, tak potrebujeme si získať aj
takýchto ľudí! Nie preto, aby sme ich využili a zneužili, ale

preto, aby sme sa zjednotili. Ak chceme byť silní, tak musíme
byť jednotní! A to nie len do doby nejakých volieb, ale stále!
Minimálne v hlavných princípoch fungovania nového režimu
musíme byť vnútorne zladený. Toto je to najťažšie dosiahnuť,
ale nie nemožné! Ak si myslíš, že nemožné, tak to je len
naučená bezmocnosť a takzvaná mentalita obete! Nechcem sa
ťa tým dotknúť a rovno poviem, že týmto niekedy trpím aj ja. A
aj asi každý človek niekedy počas svojho života si prejde týmto
stavom mysle. Žiaľ na základe neúspešných protestov veľmi

veľa ľudí, ktorí sa zúčastnili protestov, ale aj tých, ktorí ich len
sledovali cez sociálne siete, tak nenápadne sa dostali to tohto
stavu. Do stavu naučenej bezmocnosti! Sám som k tomu

– 1 7 7 –