Page 174 - kniha

ťažko chápu. A veľkú úlohu v nich hrá aj zvyk. Ak si niečo
zvyknutý robiť, alebo sa rozhodovať určitým spôsobom, tak to
robíš týmto spôsobom takmer pri všetkom. Ak si zvyknutý veci
chcieť a hľadať spôsoby, tak si šťastný človek a gratulujem. Ak

si zvyknutý často veci nechcieť, tak hľadáš preto aj dôvody a to
Ťa dosť ubíja. Nezávidím Ti a aj ja mávam také obdobia a viem,
že sa to vôľou ťažko mení. Niekedy si proste nevieš rozkázať.
Napríklad hanblivý človek si nevie rozkázať, že ide byť odvážny!
Darmo si to aj povie aj tak má z toho nejaké zlé pocity a to
čoho sa hanbí neurobí. Alebo to urobí, ale po veľmi dlhom
zdráhaní a zbytočne stráca čas. Napriek tomu, že by to bolo
pre neho dobré a aj pre toho komu niečo ide urobiť. Hoci by
išlo len o pozdrav. Tu si neodpustím dať jeden príklad z
mladosti. Keď som mal možno 10 rokov, ale aj predtým aj pár
rokov potom, som chodil polievať na Veľkú noc niektoré svoje

spolužiačky zo základnej školy. V tom čase som nemal peniaze
a tak okrem samotného potešenia, že polejem spolužiačku
som bol aj rád za nejakú korunku alebo čokoládové vajíčko.
Lenže táto činnosť pre mňa nebola taká jednoduchá. Deň pred
Veľkou nocou, alebo aj pár dní pred ňou som si prichystal sako,
košeľu a hlavne fľašu do ktorej som si urobil dierku. To bola
celá veda, lebo aby sa mi aj fľaša zmestila do vrecka a dierka,
aby nebola príliš veľká ani príliš malá. Keď prišiel deň D, tak
som ráno začal stresovať o koľkej je vhodné ísť poliať prvú

spolužiačku. Keď som sa rozhodol, že idem o 8:00, tak som
prišiel po dom prvej spolužiačky Katky M. a tu nastala ďalšia
komplikácia! Nie som tam príliš skoro? Asi som a tak chvíľku

– 1 7 4 –