Page 495 - kniha

Nejdem sa tu rozpisovať prečo sú hádky, ako im predchádzať a
podobne. To sú nezmysly. My ľudia sme takí, že z nejakého
dôvodu chceme mať pravdu a nemáme radi, keď niekto iný
tvrdí niečo iné ako si myslíme My. Hádkou ho nikdy

nepresvedčíme, aby si myslel to, čo My a mlčanie nie vždy je
správny postoj. Pretože ak často mlčíme, keď si myslíme, že by
sme mali hovoriť, tak to vedie k strate sebadôvery a okolie si
začne myslieť, že sme neschopní a začne Nás zneužívať. Buď
viac, alebo menej, ale väčšinou vždy.

Kapitola: Násilné adopcie.

Aj keď násilné adopcie nijako nesúvisia s revolúciou, tak túto
tému sem zaraďujem preto, že úzko súvisí s tým, ako budeme k
nim pristupovať v novom režime.

Iste si už počul o násilných adopciách a násilnom odoberaní
detí od rodičov. Prevažne v Anglicku. Niečo podobné hrozilo aj
mne. Keď som prežíval ťažké obdobia, tak nebolo peňazí
nazvyš. V podstate neboli žiadne peniaze. Bolo obdobie, že

sme nemali ani teplú vodu. V tomto období, keď som začal
bojovať so systémom, tak sa našlo pár "moralistov", ktorí
namiesto pátrania po tom, prečo bojujem so systémom, tak sa
ma snažili potopiť. Jednou z ich taktík bolo vyhrážanie sa mi, že
pošlú na mňa sociálku, že mám nevhodné životné podmienky
a že mi nechajú zobrať vlastné deti! Keby v tedy naozaj za
mnou prišla sociálka a naozaj by mi zobrali deti, tak ich
zabijem! Je to síce v rozpore s tým, čo v celej tejto knihe píšem
o odpúšťaní a porozumení, ale tak by to bolo. Rodičovský

– 4 9 5 –