Page 448 - kniha
P. 448
fotky toho auta, ktoré nás prenasledovalo a aj odfotených
policajtov, ale to teraz nie je dôležité. Pavlík dokonca aj s
odstupom rokov opäť niekde šíril to, že som agent. A žiaľ niečo
podobné začal robiť aj Ružinský, že donášam polícií. On zase
preto, že som povedal, že so mnou organizoval protest v
Lučenci. K tomu len toľko: On ma zavolal, aby som mu
pomohol zorganizovať protest v Lučenci a keďže som mal
reproduktory a celé ozvučenie, tak som súhlasil, že mu
pomôžem. Vtedy mi hovoril, že všetci zo skupiny Slovensko si
nedáme budú tam a že potrebujú to ozvučiť. Nakoniec tam
nikto nebol len My a pár ľudí. Ale tak nevadí. Rozložil som
aparatúru a spontánne rečnil a dával mikrofón Peťovi, kde
rečnil aj on. Samozrejme, to sledovala polícia a aj si nás
nahrávali. Keď protest skončil, tak mi zavolali z polície v
Lučenci, aby som prišiel na vypočutie. Či môžem hneď. Ja, že
môžem. Predsa za nehanbím za to, že protestujem. Keď som
dotelefonoval s políciou, tak som prišiel k Peťovi Ružinskému,
či tam pôjde so mnou? On, že nie, aby som šiel sám. Išiel so
mnou Igor Jurečka, lebo som to chcel mať zadokumentované.
Keď sme prišli na políciu, tak povedali Igorovi, že nemôže ísť so
mnou, tak Igor mi dal mobil, kde bežalo nahrávanie a šiel som
dnu. Policajtovi nevadilo, že si to nahrávam. Žiaľ Igor si
neuvedomil, a ja som o tom ani nevedel, že to nahrávanie ide
tak, že mobil, ktorým som nahrával bol prepojený s wifi s
telefónom, ktorý mal Igor u seba a keď sa vzdialil, tak
vysielanie prerušilo. A ja som si to ani nevšimol. Samozrejme
to hralo do karát konšpirátorom, že som nahrávanie úmyselne
– 4 4 8 –

