Page 158 - kniha

alebo psychiatrom a to by asi prebiehalo takto: " V našom
štúdiu vítam docenta psychológie, experta na terorizmus,
kandidáta vied, inžiniera, doktora Ján Chrabrého, ktorý mám
bližšie popíše možné scenáre a osobnosť tohto zločinca. Pekný

deň prajem. Dobrý deň. Takže čo môžu občania Slovenska od
tohto teroristu čakať?" A už by začal:" Dobrý deň. Nerád to
hovorím, ale u recidivistov spravidla nie je možná náprava a
nedá sa od nich čakať nič dobré. Dá sa len snažiť o to, aby
ďalších obetí bolo čo najmenej. Podľa mňa by tam špeciálne
jednotky mali vtrhnúť čo najskôr. Čo sa týka tohto páchateľa,
tak jeho život bol zrejme neznesiteľný, čo vyústilo k duševnej
poruche. Takíto duševne chorí jedinci sú niekedy veľmi
inteligentní a charizmatickí a dokážu zmanipulovať psychicky
tiež nevyrovnané osoby. V podstate ide o časovanú bombu a
polícia by mala čo najskôr zasiahnuť!" Atď. Atď. Šéf špeciálnej

jednotky by zrejme dostal jasný rozkaz a to zneškodniť hrozbu!
Tento šéf by začal pociťovať pocit blaženosti, lebo už sa vidí
ako bude povýšený, ak to vyrieši. V súlade s touto pohnútkou a
rozkazom urobí podľa svojich schopností všetko, aby
zlikvidoval hrozbu! Teda mňa a všetkých revolucionárov, ktorí
by tam boli! Najjednoduchšia vec, je páchateľa zastreliť a to by
aj spravili! Buď len mňa, alebo všetkých. Veľa zasahujúcich
policajtov by si povedalo: "Veď je to vzrušujúce strieľať ostrými
a dokonca celkom legálne na človeka!" Takže aby som to

zhrnul a uzavrel, tak ja zbabelec nie som! Vôbec nejde o to, či
by ma zastrelili, ale ide o to, čo by sa mojou smrťou, alebo
smrťou iných revolucionárov dosiahlo?! Nič!!! Absolútne nič!!!

– 1 5 8 –