Page 57 - kniha
P. 57
Proste to bola uzavretá skupina a kto ich riadil neviem.
Povrávalo sa že SIS, KDH, ale fakt neviem. Samozrejme, že sa
tom tam bol sám, nikoho som v tom dave nepoznal a ľudia
skandovali to čo ja a ja to čo ľudia len preto, že sme to tak
spontánne cítili. Potom som sa zúčastňoval na všetkých Gorila
protestoch a potom som organizoval aj vlastné demonštrácie,
ale bol som v tom sám. Kolegov z práce to nezaujímalo a tak
som sa tomu venoval sám. Počas tohto obdobia som sa
zoznámil s viacerými dobrými a zaujímavými ľuďmi. Ako
napríklad: Dáša Tonková, Martin Perduk, Marián Mišún, Štefan
Potocký, Jozef Šolc, Gabriel Karacsony, Alojz Bogric, Igor
Jurečka, Marián Leinerovič, Peter Puškár, Marek Šoun, Marek
Baláž a kopec ďalších. Niektoré vzťahy sa vyvinuli do
priateľstiev a niektoré ochladli. Od vtedy som mal pauzu,
pracoval som na stavbách ako elektromontér, potom ma
oslovili, či nechcem kandidovať do parlamentu pod politickou
stranou PRIAMA DEMOKRACIA v roku 2016 a súhlasil som,
lebo mali pekný program. Základný nepodmienený príjem,
jedna dávka, jedna daň. Na volebnú kauciu sme sa poskladali
po 200€. Ten základný nepodmienený príjem je pekná
myšlienka, ale už vtedy som vedel, že ak by sme uspeli, tak
predsa len nejaké podmienky sa tomu musia dať. Ale skončili
sme s veľmi zlým výsledkom. A čo bolo ešte horšie, tak v strane
boli ľudia, ktorí aj napriek veľmi malej šanci uspieť sa bili o
predsedníctvo a robili rôzne intrigy. Toto išlo mimo mňa, ale
občas mi niekto niečo o tom povedal. Ja som sa tým vôbec
nezaoberal, len som vedel, že to nie je dobré. V roku 2020 som
– 5 7 –

