Page 49 - kniha

a fakt som netušil, že nosenie dezertov je nebezpečne
prenasledovanie a ani to, že jej to tak vadí. Viac krát som sa jej
ospravedlnil. Ten príbeh je pomerne zaujímavý a keby som ho
vydal ako knihu, možno by to niekomu pomohlo, aby neskončil

na súde, alebo by to bolo minimálne zaujímavé čítanie. Ale to
nie je teraz priorita. Napísal som to sem hlavne preto, že ak by
som mal šancu niečo na tomto chorom režime zmeniť, či už
touto knihou, alebo inou mojou aktivitou, tak by to niekto na
mňa vytiahol. A ani nechcem ľudí klamať, že som dokonalý.
Keď ž sme pri tej nedokonalosti, tak Vám poviem skutočný
príbeh. Dokonca 2. Nič na čo by som mohol byť hrdý, ale
minulosť už nezmením.

Kapitola: Moja neúspešná kariéra zlodeja.

Keď som bol malý chlapec, tak asi 9 rokov, tak som chodil do
základnej školy a nemal som vreckové, len občas som dostál na
zmrzlinu a podobne. V tom čase som mal spolužiačku Silvinku
K. Ona bola tuším v kanade a odtiaľ si priniesla peračník, ktorý
mal rôzne funkcie. Keď človek zatlačil nejaké tlačítko, tak sa
niečo otvorilo. Súčasťou toho peračníka bola aj voňavá guma.

V tom čase takú nemal nikto. Nezvykol som kradnúť, ale tá
guma sa mi tak páčila, že keď nikto nebol v triede, tak som jej
ju zobral. Keď prišla, tak ju začala hľadať. Ja ako jej kamarát
som sa rozhodol, že jej pomôžem a navrhol som, že treba
všetkých prehľadať. V tom čase som tú gumu ale mal ja v
mojom náprsnom vrecku na košeli. A tak sme všetkých
prehľadali. A nič. Nakoniec Silvinka mi povedala, že treba

– 4 9 –