Page 467 - kniha

Keď som sa venoval protestom po Gorila protestoch ( lebo
podieľať sa na organizovaní Gorila protestov mi neumožnili
( Peter Pčolinský a spol. ), tak som naháňal kontakty a
nakontaktoval som sa aj na Pani Helenu Mezenskú. Neviem, či

si ju pamätáte, ale kandidovala za prezidentku Slovenskej
republiky. V tedy ju podporovali takmer všetci revolucionári a
aj ja. Roznášal som na bicykli jej letáky celkom zadarmo a
denne som spravil aj 100 km. Ale nie o tom som chcel. Raz
som ju pozval na kávu. Chcel som sa s ňou odfotiť, tak ako sa
fotím s veľa inými ľuďmi, ale odmietla. Nevadí. To sa dá
pochopiť. Ale pri tej káve mi dala vizitku na EDS ( Európska
demokratická strana ) so slovami, že táto strana zbiera
revolucionárov. Tak som poďakoval za vizitku aj za to, že bola
so mnou na káve a hneď potom som volal na číslo z tej vizitky.
Bolo to číslo na predsedu tejto strany "Antonio Parziale" Tento

pán bol príjemný a ochotne sa so mnou stretol. Na tomto
stretnutí mi povedal, že oni sú za zrušenie Slovenska a že
Slovensko bude len región v superštáte Európskej únii. Keď
som sa ho opýtal s kým by radi spolupracovali, tak odpovedal,
že s každým a nemá problém ani so Smerom. V tedy som bol
veľmi proti Smeru, tak to boli už 2 dôvody, prečo mu vynadať,
ale slušne som poďakoval za kávu a odišiel. Neskôr som Pani
Mezenskej slušne, ale verejne, na Facebooku vytkol, že prečo
rozdáva vizitky na ľudí, ktorí chcú zrušiť Slovensko?! V tom

čase sa prívrženci Pani Mezenskej prezývali Slniečkári a v
podstate som medzi nich patril aj ja. Teda do momentu, keď
som mal tento zážitok. Ale akoby to nestačilo, tak niektorí

– 4 6 7 –