Page 40 - kniha
P. 40
poďme si rozobrať nejaké témy, ktoré so zavedením nového
politického režimu súvisia.
Kapitola: Naučená bezmocnosť.
Počuli ste už slovné spojenie: "Naučená bezmocnosť"? Možno
áno, možno nie, ale ide o stav mysle, kedy človek poznačený
naučenou bezmocnosťou si myslí, teda je presvedčený o tom,
že nech spraví čokoľvek, tak nedokáže splniť daný cieľ. Buď sa
o to vôbec nepokúsi, alebo keď sa pokúsi, tak už dopredu vie,
že sa to nepodarí a v konečnom dôsledku sa to ani nepodarí.
Keď som začal organizovať protesty, tak už som mal za sebou
pár skúseností s naučenou bezmocnosťou a preto som sa
snažil robiť protesty s konkrétnym cieľom a vyvarovať sa tomu,
aby sme skĺzli do naučenej bezmocnosti. Žiaľ systém bol
silnejší. Dôrazne som aj ostatných organizátorov varoval, že ak
protestom nedosiahnu svoj cieľ, tak každým neúspešným
protestom posilňujeme systém a oslabujeme našu silu. Nikto si
nedal povedať. Aby to nebolo len o mne, že ja chcem byť
hlavný organizátor, tak bez akýchkoľvek žiadostí, že by som
chcel vystúpiť, alebo mal nejaké politické osobné ambície som
ako radový občan podporil protesty iných aj keď som vedel, že
to nemajú premyslené. Samozrejme, že som sa musel
minimálne stotožniť s myšlienkou za čo sa protestuje. Z
posledného protestu 17. novembra 2021 som odišiel ako
posledný. Žiaľ. Napriek pekným letákom ako už nemáme kam
ustúpiť a podobne to opäť boli len politické predstavenia.
Organizátori a rečníci vybili revolučnú energiu oprávnene
– 4 0 –

