Page 364 - kniha

keď jeho združene "Prinášame nádej" má taký vznešený názov.
Tak o ňom som počul, že je bývalý agent a obchoduje s
informáciami zo SIS. Ale toto nemám overené. Na druhej
strane som si to nevymyslel a to čo tu píšem sa tak stalo ako to

tu opisujem. Ale na tom nezáleží. To je nepodstatné. Pred
desiatimi rokmi sa mi vyhrážal aj Marek Šoun a ľudia blízky
Peťovi Puškárovi z politickej stany Priama demokracia. Vraj, či
chcem byť zakopaný pod diaľnicou. Jasné, že som odpovedal,
že nechcem.:) A v tedy išlo len o to, že som nesúhlasil, že ja ako
predstaviteľ Bielej revolúcie som nechcel mať vizitky v dizajne
strany Právo a Spravodlivosť. Si predstavte, že za takúto blbosť
sa mi tam vyhrážali. Marek Šoun bol v tom čase niečo ako šéf
ochranky Peťa Puškára. Tváril sa veľmi dôležitý, keď behal s
detektorom ploštíc pred každým ich zasadnutím. Ja som tam
bol ako bežný občan - aktivista, ktorý veril, že táto strana je

dobrá. Mali pekné myšlienky, letáky, dokonca aj nejaké peniaze
zrejme, ale aj tak získali minimálny úspech vo voľbách. V tedy
mi Marek Šoun hodil diktafón o stenu, lebo som si to tam
nahrával. To nebolo odo mňa pekné. Na svoju obhajobu
môžem len povedať, že v tom období som si nahrával všetko,
čo sa mi zdalo zaujímavé a nikdy som si od nikoho nepýtal
súhlas, ale na druhej strane som to nikdy nechcel zneužiť a ani
som to nikdy nezneužil! Proste to malo ísť a aj išlo len do
môjho archívu. Ale chápem, že si mohli myslieť, že som tam

nasadený. Radšej sa nejdem rozpisovať čo všetko som s nimi
zažil. Ale boli veľa krát aj zaujímavé a pekné zážitky. Napríklad
mi zadarmo pridelili auto a jeden od nich mi ho následne

– 3 6 4 –