Page 33 - kniha
P. 33
bezbranní. Aj keď naša armáda by nemala šancu proti
armádam iných krajín, tak to neznamená, že nie je dobré ju
mať. V každom prípade všetko s mierou. Môj názor je taký, že
systém má byť postavený tak, že podporuje správne hodnoty a
tlmí choré. V súčasnej dobe to tak nie je. Systém v snahe sa
zachrániť sa rozhodol aktivovať princíp: Rozdeľuj a panuj!
Takže robí to, aby sme sa prestali mať radi, aby sme boli čo
najagresívnejší, alebo čo najpasívnejší. Aby sme pracovali len
za jedlo a strechu nad hlavou. Po práci išli domov, zvyšok
intelektuálnych schopností minuli na sledovanie televízie.
Niekomu to ale veľmi vyhovuje. Komu? Najviac tým, čo sú
najvyššie, potom tým, čo sú troška nižšie, potom tým pod nimi.
Je ich veľmi veľa. Ani títo ľudia ale nie sú šťastní. Čím viac
majú, tým chcú viac! Aj ja! To je prirodzené. Ale ako som písal:
Všetkého veľa škodí. Takže keď toho nie je veľa, tak to neškodí.
Je to predsa túžba, ktorá nás posúva vpred! Ak prestaneme
túžiť, tak sa z Nás stanú zombíci a to asi nechceme. Takže
zombíci sú v podstate ľudia s depresiou. Zombíkom sa môže
stať človek, ktorého systém dostane na dno a nevidí
východisko, ale zombíkom sa môže stať aj človek, ktorý má
všetko a tým pádom už nemôže dosiahnuť nič viac. Teda nemá
po čom už túžiť. A sme zase pri tom, že všetkého veľa škodí! Aj
dobrého! Preto systém, ktorý chcem navrhnúť neponúka
pohodlie a ani šťastný život, ale ponúka spokojný a bezpečný
život, kde budú veci nastavené tak, aby človek bol spokojný od
narodenia po smrť. A nie niektorý človek, ale všetci! Dokonalý
režim nevytvoríme, ale môžeme sa k nemu priblížiť. Ale ako
– 3 3 –

