Page 306 - kniha
P. 306
toho ako veľmi sa musíš snažiť, aby si vôbec prežil! Som
presvedčený, že už drvivá väčšina pochopila, že tento svet,
ktorý nám pripravili revolucionári v roku 1989 nie je taký
ružový ako nám rozprávali na tribúnach. Ja som bol v tom čase
malý chlapec a tešil som sa na zmenu k lepšiemu, ale čoskoro
prišlo vytriezvenie. Zrazu boli úrady páce, zrazu boli sociálky,
zrazu vznikli bezdomovci, zrazu boli feťáci, zrazu prišli
preplnené cesty, zrazu sa zatvárala jedna fabrika za druhou,
zrazu prestali byť podnikové zájazdy, zrazu sa začali predávať
strategické podniky zahraničným investorom, zrazu v televízií
samá reklama, zrazu nechcú zobrať deti do škôlky, lebo nie je
miesto, zrazu sú obchody preplnené tovarom, ale nemáš si
pomaly začo kúpiť ani základné potraviny, zrazu musíš ťahať
nadčasy, alebo mať dve zamestnania, aby si uživil svoju rodinu,
zrazu na byt, alebo dom sa musíš zadĺžiť na 30 rokov, zrazu
namiesto prebytkového rozpočtu si štát každý rok berie
pôžičky neviem odkiaľ, zrazu v parlamente politici po sebe
škriekajú a obhadzujú sa striekačkami, zrazu nie si pánom vo
svojej krajine, zrazu sa ľudia boja chodiť večer po ulici, zrazu
žiadne istoty! A žiaľ keby to bolo zrazu, tak ľudia by sa rýchlo
vrátili späť na námestia a žiadali všetko vrátiť späť. Ale také
veci ako funkčný politický systém má určitú zotrvačnosť a ono
chvíľu ( pár rokov ) trvá, kým sa zabehnuté veci zastavia.
Samozrejme, že socializmus mal aj nedostatky, ale toto čo som
tu opísal do roku 1989 nebolo. No vrátiť to už nedokážeme.
Hlavne preto, že súčasný mocipáni veľmi nenápadne ale
dôkladne vymyli mozog mladým ľuďom a keďže od roku 1989
– 3 0 6 –

