Page 267 - kniha
P. 267
ľudu je dobre, ale drvivej väčšine Slovákom sa nežije ľahko!
Len si zvykli na to ako to je a myslia si, že to nedokážu zmeniť a
tak sa aspoň prispôsobujú tejto chorej dobe ako vedia! Môžeš
si povedať, že Ty nie si, ale skutočné šťastie je o niečom inom
ako chodiť do roboty za plácu, ktorá ledva pokryje náklady na
život. Alebo chodiť demonštrovať a nič nedosiahnuť! Ja som
bol pár krát dokonale šťastný a veľa krát spokojný. Dnes som
na okraji priepasti a buď mi pomôžete túto priepasť zasypať
kamením a ja nebudem mať kam spadnúť a ani Vy, alebo ju
môžeme zasypať, potom vybetónovať a potom spraviť schody
do "neba".( Do krajšej budúcnosti. ) Ak budeme sami na
svojich útesoch, tak skôr, či neskôr sa pošmykneme a do našich
priepastí spadneme, ale ak sa spojíme lanom, tak nespadne
nikto! Takže revolúciu nerobíme štýlom obetovať pár ľudí, aby
väčšine bolo lepšie, ale neobetovať nikoho!!! Ešte raz a toto je
najdôležitejšie pravidlo Našej revolúcie!: Neobetujeme a
nevydáme zo svojich radov nepriateľovi nikoho! Urobíme
všetko preto, aby sme nikoho z nás nevystavili zbytočnému
nebezpečenstvu! Počas revolúcie nastanú rôzne praktiky a
taktiky nepriateľa, ale My musíme byť na to pripravení a proti
nim zaočkovaní! Od zosmiešňovania našich snáh a činov až po
násilné zatýkania či už na protestoch, alebo v tichosti v našich
domovoch! Každý revolucionár prihlásený do našej organizácie
musí vedieť, že sme na neho nezabudli a že mu pomôžeme
najviac ako dokážeme!!! Tu platí výrok môjho šéfa: "Keď by sa
každý postaral sám o seba, tak o všetkých je postarané!" Z
toho vyplýva, že nebudeme sa spoliehať jeden na druhého, ale
– 2 6 7 –

