Page 113 - kniha

ide o vodiča, ktorý Vám zastal ako stopárovi, alebo zdravotnú
sestru, ktorá Vám pomôže s niečim nad rámec svojich
platených povinností. Ak Vám niekto pomôže úprimne, úplne
nezištne a ani sa nepoznáte a viete, že nikdy túto pomoc

nebudete môcť tomuto človeku opätovať, tak aj tak to nebolo
zadarmo! Ten čo pomáha má vždy z toho dobrý pocit! Ten,
komu je pomáhané, či sa mu to páči, alebo nie, tak väčšinou
svojou vďačnosťou odovzdáva kúsok svojej vnútornej sily
tomu, kto mu pomôže. Ten, kto pomáha, tomu vnútorná sila
rastie a teda jeho EGO a ten, kto je odkázaný na pomoc, tak
tomu vnútorná sila klesá, teda začína sa podceňovať,
obviňovať z neschopnosti a podobne. Oboje sú prirodzené
javy, ale keďže mojim cieľom je, aby každý sa cítil dobre, tak je
potrebné sa snažiť dosiahnuť rovnováhu, medzi povinnosťami
a výhodami, medzi pomáhaním druhým a prijímaním pomoci.

Čokoľvek z tohto je prehnané, tak to vedie k nešťastiu!!! Aj
pomáhať príliš veľa škodí aj nechať si pomáhať príliš veľa
škodí!!! Príklad. Tete sa zle chodí s nákupom po schodoch. A Ty
ako mladý človek sa rozhodneš jej nezištne pomôcť. Pomôžeš
tete odniesť nákup po schodoch. Teta je rada, že si jej pomohol
a ty máš radosť, že si spravil dobrý skutok. Ale je tu aj iný uhol
pohľadu. Tým, že si jej pomohol sám sebe dokazuješ, že si
dobrý človek skutkami a zároveň posilňuješ svoje svaly. Teta,
ktorej si pomohol naopak svoje svaly netrénuje na záťaž, ktorú

potrebuje na samostatné fungovanie a ba čo viac začína si
zvykať na pohodlie a začína uvažovať štýlom: "Dúfam, že mi aj
nabudúce niekto pomôže." Teraz naozaj nechcem tým

– 1 1 3 –